Čo vlastne opvlyvňuje dĺžku nášho "pobytu" na tejto zemi? To, či sme dobrí alebo zlí? Určite nie. Niekedy to príde nečakane... V prvotnom šoku si ani nestihneme uvedomiť, že človek, ktorý tak skvele pasoval do nášho sveta tu zrazu nie je. Po prekonaní šoku však prichádza fáza, ktorá je najdlhšia a najbolestivejšia. Uvedomenie si straty človeka, časti chýbajúcej mozaiky.
K napísaniu tohto článku ma prinútili dve udalosti. Už včera večer som bola rozhodnutá, že ho napíšem. Bolo večer, keď som dopozerala seriál Ordinácia v ružovej záhrade. Nečakane uprostred šťastnej chvíle odišiel Cyril (nejdem vám vysvetľovať, kto je Cyril, je to zdĺhavé :) pozn.red.: pozrite si v utorok a štvrtok na TV Markíza o 20,00 ). Odísť treba v najlepšom. žeby to naozaj platilo? Ako jedna z mála porekadiel to platí s veľkou pravdepodobnosťou. Nedá sa to opísať, ale každý to tak dokonale chápe. To je na tom najzvláštnejšie. Druhou udalosťou bola smrť skutočnej osoby z môjho okolia. Bol to flegmatický človek, rád sa zabával, rád sa dobre najedol...Jeho smrť ma šokovala, vyrazilo mi to dych. Pre mňa nebol súčaťou nijakej mozaiky, no viem si predstaviť pocity tých, pre ktorých niečo znamenal. Pred pár rokmi som zažila podobnú stratu, hoci nebola nečakaná.
Hranica medzi životom a smrťou je veľmi tenká. Ľahko sa dá cez ňu prepadnúť. Avšak lepšie je si to neuvedomovať pričasto. Život by sa nám tak zmenil na jednu jedinú otázku "kedy zomriem?" a unikol by nám medzi prstami. Každá strata bolí, ale raz (možno) prebolí. Niekedy to nemusí byť ani smrť. Niekedy stačí, aby dotyčný/á jednoducho odišiel niekde ďaleko. A to je možno ešte horšie.
"Veľa životnej energie zoberie námaha dať veci do takého chodu, aby človek mohol nerušene pomaly umierať"
streda 28. novembra 2007
pondelok 12. novembra 2007
polícia SA NEROVNÁ spravodlivosť
Absolútne nemám dôveru voči verejným úradom ako je polícia. Zdá sa mi smiešne to zastaralé pomenovanie "ochrancovia zákony". Ten, kto zákon chráni by mal v prvom rade ten zákon poznať a dodržiavať ho. Nechcem však teraz rozoberať skorumpovanosť týchto úradov - vie o tom každý, no najhoršie je to, že sa to nedá odstrániť. Robí sa to stále, bude sa to robiť... Chcela by som však poukázať na to, čo je najvyšším príkladom "make-upovania" skutočnosti.
9.11. 2007 Martin, Elefant music arena. Protidrogová razia. Na aktuality.sk zhrnuli túto akciu článkom V martinskom podniku zadržali drogy "Protidrogovú raziu v jednom z martinských nočných klubov vykonali v sobotu ráno žilinskí policajti s protidrogovou jednotkou. Počas nej zadržali štyroch mladých mužov vo veku 18 až 28 rokov.
Zaistili u nich väčšie množstvo psychotropných látok a použité injekčné striekačky, ktoré zaslali na kriminalistickú expertízu. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline Jana Balogová. Policajný vyšetrovateľ začal voči mladíkom trestné stíhanie pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi. Podľa Balogovej policajti dlhodobejšie monitorovali drogovú scénu v okrese Martin a vyústilo to do razie." Nech však čítam, ako čítam, nikde sa tam nespomína brutálny (nie, nie je to prehnané slovo) zásah na neviných, nič netušiacich zabávajúcich sa. A nespomína sa to ani v žiadnej inej policajnej správe. Ale prečo?
Za jednoduchú otázku "čo sa to deje?" jedného zo zúčastnených si dotyčný mladý muž vyslúžil ranu obučkom cez ústa. Opýtal by sa prečo, dostal by ďalšiu. Nie je to prehnané, viem o čom hovorím - asi pred rokom som sa vracala s kamarátkami v noci domov, chytili nás policajti. Áno, priznávam, spravili sme chybu - utekali sme bezdôvodne. Stane sa :). Čo ma však zarazilo, bol prístup "mužov zákona". Častovali nás pomenovaniami "najebané sliepky" a podobne. Je to normálne? Môžu si to dovoliť? Správaj sa k ľuďom tak, ako sa oni správajú k tebe. Naozaj? Ak by som sa v danej situácii mala k nim správať tak, ako sa oni správali ku mne, nechcem vedieť, čo by so mnou narobili. Musela by som im nadávať, ponižovať ich. Jednu z kamošiek dokonca zdravil za vlasy a zopár jej ich aj vytrhol. Aspoň náznak slušnosti v ich prejave? Ale kdeže! Tento jav je pomerne častý - nemali by sa tak správať, nemali by použiť hrubú silu, keď to nie je nutné, ale kto im to dokáže? Nikto. Videozáznam z akcie - len cenzurované zábery, ktoré ukazujú konečné štádium, kedy si policajti zapisujú čísla občianskych preukazov. Razie, kedy "dávajú fúkať" mladistvým. Tiež miesto na polemiku. Pitiu mladých nezabránia, nech robia, čo robia. Že dajú pokutu? Fajn, priestupok je priestupok. Málokedy však dávajú doklad o zaplatení pokuty. A skúste hádať, kam idú peniaze, ktorých príjem nie je dokladovaný. Do vrecka. A opäť ich prístup typu "som policajt, bacha na mňa, ja si môžem dovoliť, čo chcem, vy krpce zasrané". Do mladých si teda vedia dovoliť, a zamaskovať to vedia teda nádherne diplomaticky. Ja by som to teda tak nedokázala. A posledný bod - bitky medzi neonacistami a inými skupinkami občanov. V ZÁSADE prídu až PO bitke. Zaujímavé, že keď je väčšia skipna "vyholených hláv" zväčša si do nich nič nedovolia, ani keď vidia, že sa koná priestupok "pitie na verejnom priestranstve". Asi predsa len platí zákon z džungle "slabý si nedovoľuje do silného, ale do ešte slabšieho si udrie rád". Ďalšie potvrdenie mojich slov o agresivite polície : črepiny na TV JOJ 12.11.2007 - dievčina tvrdila, že ju zmlátili policajti. Vyjadrenie ministra - také niečo určite nie je pravda. Veď kto by už len veril mladej babe, keď spravodlivý a čestný pán policajt povedal, že to neurobil.
9.11. 2007 Martin, Elefant music arena. Protidrogová razia. Na aktuality.sk zhrnuli túto akciu článkom V martinskom podniku zadržali drogy "Protidrogovú raziu v jednom z martinských nočných klubov vykonali v sobotu ráno žilinskí policajti s protidrogovou jednotkou. Počas nej zadržali štyroch mladých mužov vo veku 18 až 28 rokov.
Zaistili u nich väčšie množstvo psychotropných látok a použité injekčné striekačky, ktoré zaslali na kriminalistickú expertízu. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline Jana Balogová. Policajný vyšetrovateľ začal voči mladíkom trestné stíhanie pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi. Podľa Balogovej policajti dlhodobejšie monitorovali drogovú scénu v okrese Martin a vyústilo to do razie." Nech však čítam, ako čítam, nikde sa tam nespomína brutálny (nie, nie je to prehnané slovo) zásah na neviných, nič netušiacich zabávajúcich sa. A nespomína sa to ani v žiadnej inej policajnej správe. Ale prečo?
Za jednoduchú otázku "čo sa to deje?" jedného zo zúčastnených si dotyčný mladý muž vyslúžil ranu obučkom cez ústa. Opýtal by sa prečo, dostal by ďalšiu. Nie je to prehnané, viem o čom hovorím - asi pred rokom som sa vracala s kamarátkami v noci domov, chytili nás policajti. Áno, priznávam, spravili sme chybu - utekali sme bezdôvodne. Stane sa :). Čo ma však zarazilo, bol prístup "mužov zákona". Častovali nás pomenovaniami "najebané sliepky" a podobne. Je to normálne? Môžu si to dovoliť? Správaj sa k ľuďom tak, ako sa oni správajú k tebe. Naozaj? Ak by som sa v danej situácii mala k nim správať tak, ako sa oni správali ku mne, nechcem vedieť, čo by so mnou narobili. Musela by som im nadávať, ponižovať ich. Jednu z kamošiek dokonca zdravil za vlasy a zopár jej ich aj vytrhol. Aspoň náznak slušnosti v ich prejave? Ale kdeže! Tento jav je pomerne častý - nemali by sa tak správať, nemali by použiť hrubú silu, keď to nie je nutné, ale kto im to dokáže? Nikto. Videozáznam z akcie - len cenzurované zábery, ktoré ukazujú konečné štádium, kedy si policajti zapisujú čísla občianskych preukazov. Razie, kedy "dávajú fúkať" mladistvým. Tiež miesto na polemiku. Pitiu mladých nezabránia, nech robia, čo robia. Že dajú pokutu? Fajn, priestupok je priestupok. Málokedy však dávajú doklad o zaplatení pokuty. A skúste hádať, kam idú peniaze, ktorých príjem nie je dokladovaný. Do vrecka. A opäť ich prístup typu "som policajt, bacha na mňa, ja si môžem dovoliť, čo chcem, vy krpce zasrané". Do mladých si teda vedia dovoliť, a zamaskovať to vedia teda nádherne diplomaticky. Ja by som to teda tak nedokázala. A posledný bod - bitky medzi neonacistami a inými skupinkami občanov. V ZÁSADE prídu až PO bitke. Zaujímavé, že keď je väčšia skipna "vyholených hláv" zväčša si do nich nič nedovolia, ani keď vidia, že sa koná priestupok "pitie na verejnom priestranstve". Asi predsa len platí zákon z džungle "slabý si nedovoľuje do silného, ale do ešte slabšieho si udrie rád". Ďalšie potvrdenie mojich slov o agresivite polície : črepiny na TV JOJ 12.11.2007 - dievčina tvrdila, že ju zmlátili policajti. Vyjadrenie ministra - také niečo určite nie je pravda. Veď kto by už len veril mladej babe, keď spravodlivý a čestný pán policajt povedal, že to neurobil.
nedeľa 11. novembra 2007
:)
Nemám rada dlhé úvody o tom, ako bude daná vec fungovať, aké bude mať ciele a nakoniec nechutné klišé, pri ktorom si vždy predstavím vypaseného 35-ročného Američana v drahom obleku pred objektívmi fotoaparátov, ako sa silene usmieva a vraví: "Vitajte, drahí priatelia!". Takže to tu nedám :)
Vonku sneží a pripomína mi to, že už zanedlho tu budú Vianoce. Najkrajšie sviatky roka. Vždy, keď začne snežiť, sa vo mne, no, ako to nazvať prebudí akási detsky naivná časť a dúfa, že všetko bude ako z nejakej detskej knižky- krajinka je celá prikrytá snehom, všade sa nesie melódia koledy, rozvoniavajú medovníčky a vanilka, deti sa korčuľujú, stavajú snehuliakov a, to najdôležitejšie, ľudia sú k sebe milí, prívetivý.
Bolo to príjemné nič nerobiť, len sa tak pozerať, ako sneh padá. Na chvíľu som si predstavila samu seba ako som v kuchyni, vonku sneží, som sama doma, je asi pol tretej poobede a pečiem medovníčky.
Ideálne počasie na daydreaming :)
Vonku sneží a pripomína mi to, že už zanedlho tu budú Vianoce. Najkrajšie sviatky roka. Vždy, keď začne snežiť, sa vo mne, no, ako to nazvať prebudí akási detsky naivná časť a dúfa, že všetko bude ako z nejakej detskej knižky- krajinka je celá prikrytá snehom, všade sa nesie melódia koledy, rozvoniavajú medovníčky a vanilka, deti sa korčuľujú, stavajú snehuliakov a, to najdôležitejšie, ľudia sú k sebe milí, prívetivý.
Bolo to príjemné nič nerobiť, len sa tak pozerať, ako sneh padá. Na chvíľu som si predstavila samu seba ako som v kuchyni, vonku sneží, som sama doma, je asi pol tretej poobede a pečiem medovníčky.
Ideálne počasie na daydreaming :)
Vízia do budúcnosti?
Dnes som dočítala knihu od môjho najobľúbenejšieho autora Stephena Kinga Muž na úteku. Po prvých stranách som ju mala chuť odložiť bez toho, aby som ju prečítala. Bola totiž o budúcnosti. Dej sa odohrával okolo roku 2020, neviem presne. King ju napísal v 1982.
Dej je pomerne zložitý na to, aby som vám ho tu prerozprávala, no predsa len, v skratke: je to opis vtedajšieho sveta, ako vštko kontruje a spravuje akási Sieť, chudobní ľudia naďalej existujú (ako inak), dokonca sa tieto rozdiely prehlbujú, vzduch dosahuje vysoké hodnoty znečistenia, filtre do nosa (!!!) si môžu dovoliť len bohatí (pritom sa však dajú vyrobiť za pár dolárov, no vie o tom len ...), a choroby ako rakovina sú také bežné ako prechladnutie (samozrejme, že lieky sú drahé - ak vôbec na konkrétny druh rakoviny sú) ... No a samozrejeme, obľúbené heslo "zalepme chudobe oči" je dotiahnuté k "dokonalosti" - každá domácnosť ma televízor s televíziou BTV, ktorá beží non-stop vo väčšine domácností. Všetci vytrvalo sedia pri obrazovkách a sledujú Hry. Sú to skutočné hry a aktérmi sú skutoční ľudia. Oprava. Skutoční a chudobní ľudia. Do hry vkladajú vlastný život (väčšinou oň aj prídu) pre pár mizerných dolárov, aby ich pozostalí mali stravu aspoň na pár mesiacov. Idú pod vlastnú úroveň, ponižujú sa (reality show?), bohatí sa na nich smejú, dotyčného hráča by ľudia pri obrazovkách najradšj videli mŕtveho (ako za čias gladiátorov)...
Našlo sa tam však aj zopár individualít, ktoré nechceli byť len ovcou v stáde, ale tých bolo treba odstrániť. Všade policajti, kontroly.
Až mi nepríjemne zvieralo hrdlo (toto slovné spojenie opakuje King vo svojich knihách často :) ), keď som ju odkladala. Príliš mnoho vecí mi pripadalo známych. Žeby King bol ďalší Nostradamus a predpovedal buúcnosť? Dúfam, že nie.
Dej je pomerne zložitý na to, aby som vám ho tu prerozprávala, no predsa len, v skratke: je to opis vtedajšieho sveta, ako vštko kontruje a spravuje akási Sieť, chudobní ľudia naďalej existujú (ako inak), dokonca sa tieto rozdiely prehlbujú, vzduch dosahuje vysoké hodnoty znečistenia, filtre do nosa (!!!) si môžu dovoliť len bohatí (pritom sa však dajú vyrobiť za pár dolárov, no vie o tom len ...), a choroby ako rakovina sú také bežné ako prechladnutie (samozrejme, že lieky sú drahé - ak vôbec na konkrétny druh rakoviny sú) ... No a samozrejeme, obľúbené heslo "zalepme chudobe oči" je dotiahnuté k "dokonalosti" - každá domácnosť ma televízor s televíziou BTV, ktorá beží non-stop vo väčšine domácností. Všetci vytrvalo sedia pri obrazovkách a sledujú Hry. Sú to skutočné hry a aktérmi sú skutoční ľudia. Oprava. Skutoční a chudobní ľudia. Do hry vkladajú vlastný život (väčšinou oň aj prídu) pre pár mizerných dolárov, aby ich pozostalí mali stravu aspoň na pár mesiacov. Idú pod vlastnú úroveň, ponižujú sa (reality show?), bohatí sa na nich smejú, dotyčného hráča by ľudia pri obrazovkách najradšj videli mŕtveho (ako za čias gladiátorov)...
Našlo sa tam však aj zopár individualít, ktoré nechceli byť len ovcou v stáde, ale tých bolo treba odstrániť. Všade policajti, kontroly.
Až mi nepríjemne zvieralo hrdlo (toto slovné spojenie opakuje King vo svojich knihách často :) ), keď som ju odkladala. Príliš mnoho vecí mi pripadalo známych. Žeby King bol ďalší Nostradamus a predpovedal buúcnosť? Dúfam, že nie.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)